Klinický význam peripartálneho programovania plodu
Mikroorganizmy a ich produkty výraznou mierou ovplyvňujú imunitný systém hostiteľa, jeho metabolizmus a dokonca aj správanie a duševné vlastnosti. Technologický pokrok v molekulárnej mikrobiológii umožnil detailnejšie objasnenie akým spôsobom sa navzájom ovplyvňujú mikroorganizmy s ľudským telom v zdraví aj chorobe, ako pôsobia maturačné signály na zrenie imunitného systému, ako mikroorganizmy chránia človeka pred infekciou, ako udržiavajú funkčné bariéry proti vonkajšiemu prostrediu (koža, črevná sliznica), akým spôsobom extrahujú živiny z potravy a produkujú niektoré vitamíny, ako ovplyvňujú lipidový metabolizmus produkciou mastných kyselín s krátkym reťazcom a iných metabolitov a xenobiotík.
Ku včasnému mikrobiálnemu kontaktu dochádza však už počas vnútromaternicového vývoja. DNA baktérií bolo preukázané v placente, plodovej vody, v mekóniu aj v nosohltane plodu. Táto priama interakcia in utero je dôležitým zdrojom pre nastavenie imunitného systému plodu. T-regulačné lymfocyty navodzujú u plodu imunitnú toleranciu k niektorým antigénom matky a podobným mechanizmom sa už in utero modifikuje imunitná odpoveď na niektoré zložky potravy a hlavne baktérie materského mikrobiómu, ktoré sa hematogénne šíria do placenty, plodovej vody a k plodu. Je zaujímavé, že placentárny mikrobióm je viac podobný orálnemu než vaginálnemu. Novorodenci žien, ktoré žijú na vidieku a majú kontakt s vyššou biodiverzitou mikroorganizmov, vykazujú zvýšený počet T-regulačných lymfocytov spojený s nižšou sekréciou cytokínov u Th2 lymfocytov. Potomkovia žien, ktoré v tehotnosti pracovali na farme majú o 40% nižšie riziko atopických ochorení. Potlačenie aktivity Th2 lymfocytov a zvýšená aktivita T-regulačných lymfocytov vzniká v dôsledku zvýšenej diverzity mikróbov v perinatálnom období a je spojená so znížením rizika vzniku ato- pických ochorení.
Ovplyvnenie materského mikrobiómu pomocou probiotík môže mať vplyv na priebeh tehotnosti aj na programovanie imunitného systému plodu. Priebeh tehotnosti je neustála interakcia imunitného systému matky s antigénmi plodu. Pre zdarný priebeh je veľmi dôležitá rovnováha pro a proti zápalových pochodov v tele. Imunitný systém matky a plodu okrem iného ovplyvňuje aj zloženie mikrobiómu oboch účastníkov. Porucha rovnováhy týchto procesov môže viesť k rozvoju veľkých tehotenských syndrómov, ako je preeklampsia, predčasný pôrod a gestačný diabetes. Probiotické kmene bifidobaktérií a laktobacilov možno detegovať priamo v ľudskej placente. Preto je možné predpokladať, že perorálne podávanie probiotických kmeňov môže byť spôsobom ako možno pozitívne ovplyvniť imunitné pochody v tehotnosti.
Dvojitá randomizovaná štúdia prenatálneho podávania Lactobacillus rhamnosus GG (LGG®) u párov s anamnézou atopického ochorenia preukázala redukciu výskytu atopických prejavov u potomkov o 50%. Metaanalýza 19 placebom kontrolovaných štúdii o perinatálnom podávaní probiotík preukázala zníženie rizika atopickej senzitizácie o 12%, ak boli probiotiká podávané prenatálne, nebol však dokázaný efekt na zníženie výskytu astmy bronchiale. Autori zdôrazňujú potrebu dôkladnej selekcie probiotických kmeňov pri suplementácii; väčšina štúdií zaradených do metaanalýzy bola vykonaná s Lactobacillus rhamnosus GG a Bifidobacterium lactis Bb-12.
